Je štvrtok poobede a my sa už nevieme dočkať, kedy konečne naše lietadlo vzlietne a my, skupinka 4 ľudí, sa ocitneme na druhom konci sveta – v Pekingu, Číne.
Už v lietadle sa z informácii o našej destinácii dozvedáme, že Čína je po stáročia vedúcou civilizáciou, ktorá prekonala zvyšok sveta v oblasti umenia a vedy. Aj keď je Čína doposiaľ komunistická krajina, pre väčšinu obyvateľstva sa životná úroveň za poslednú dekádu dramaticky zlepšila a je to zreteľne vidno aj v neuveriteľne čistom a v ničom za západným svetom nezaostavajúcom hlavnom meste – Peking.
Náš turistický sprievodca, ktorého sme si najali, keďže nikto z nás čínsky nerozpráva a náš čas je limitovaný, nás hneď po vyzdvihnutí z letiska skúša, čo všetko vieme o Pekingu a Číne všeobecne. Musím podotknúť, že jeho angličtina je naozaj výborná. V podstate tak, ako aj naše hlavné mesto, aj Peking má oficiálny aj neoficiálny počet obyvateľov, keďže mnoho ľudí tam býva len kvôli práci. Na jeho otázku, koľko obyvateľov má Slovensko, len odpovie, že to je také menšie čínske mestečko. No čo už, aj tak sme hrdí odkiaľ pochádzame.
Už iba chvíľočka a sme na parkovisku pred Čínskym múrom, jedným zo 7 divov sveta. Sme plní očakávaní, ale aj zvedavosti, či naň zvládneme výstup po dlhom 9 hodinovom lete. Na múr je možné sa dostať nielen po schodoch, ale aj lanovkou, takže aj menej zdatní sa nemusia obávať. Čínsky múr je od roku 1987 zapísaný v svetovom dedičstve UNESCO. Bol postavený za dynastie Ming. Jeho dĺžka v období jeho najväčšieho rozkvetu bola až neuveriteľných 21 000 km. V súčasnosti je prístupných cca 8 000 km. Dozvedeli sme sa, že v jeho útrobách je pochovaných mnoho stavbárov, teda otrokov, ktorí tento múr stavali, a preto aj mnoho Číňanov ho označuje ako múr krvi. Oficiálne sa čínsky múr po čínsky povie 万里长城=wan li chang cheng (wan-veľký, li-meter, chang-dlhý, cheng- múr).
A že si aj vy pamätáte fotky z internetu, kde Čínsky múr je preplnený davom turistov a nie je možné si z neho urobiť pekný záber, aký sa nachádza len na fotkách z internetu alebo pohľadniciach? Tak Vás sklamem, nám sa to podarilo. Mali sme celý čas, ktorý sme tam strávili, múr iba pre nás a naše fotenie, bláznenie a obzeranie. Ako je to možné? Stačí si vybrať skvelého sprievodcu, ktorý Vás zoberie na miesto, kde turisti tak často nechodia a vyberiete sa tam čo najskôr ráno. My sme tam boli okolo 9 a ani živáčika. Veď posúďte sami z našich fotiek.
